Organový recitál v Redute

68  SF Sharon Kam_Muhai Tang 27 10 2016 © jan.f.lukas

Úvodný organový recitál 71. sezóny Slovenskej filharmónie sa uskutoční v bratislavskej Redute v nedeľu 24. novembra. 

Bratislavskému publiku sa predstaví zohrané duo organista Stanislav Šurin s hráčom na panovu flautu Helmuthom Hauskellerom. Do svojho programu zaradili diela domácich aj zahraničných autorov a ich transkripcie. Koncert sa uskutoční o 16.00 h.

STANISLAV ŠURIN

sa narodil v roku 1971 v Trnave. Hru na organe a cirkevnú hudbu študoval na Konzervatóriu v Bratislave, na Diecéznom konzervatóriu vo Viedni, na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Ivana Sokola a súkromne u Johanna Trummera v Grazi. Ako chrámový organista účinkoval na mnohých mediálnych prenosoch bohoslužieb (inauguráciách slovenských prezidentov, návštev pápeža Jána Pavla II., atď.). Spolupracoval so Slovenskou filharmóniou, s ktorou uviedol viaceré skladby pre organ a orchester. V roku 2000 účinkoval sólisticky s National Symphony Orchestra Taiwan pri premiérovom uvedení Janáčkovej Glagolskej omše na Taiwane. Organové recitály hral v Európe, USA, Mexiku, Kanade, Japonsku, Hongkongu, Rusku, Uzbekistane a Kazachstane. Sólové organové CD nahral v katedrále v Grazi, v Schubertkirche vo Viedni, v Trnavskej katedrále, v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave a v Dolnom Kubíne. Od roku 2014 aktívne spolupracuje s nemeckým hráčom na panovu flautu Helmutom Hauskellerom, s ktorým realizoval aj úspešnú CD nahrávku.

Je zakladateľom a organizátorom organových festivalov v Trnave, Piešťanoch, Skalici, Bratislavskej katedrále a ď. V rokoch 2006 – 2007 pôsobil vo funkcii Diecézneho hudobníka Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Pôsobí ako poradca pri opravách a rekonštrukciách historických organov a pri stavbách nových organov (napr. Slovenská filharmónia, Katedrála sv. Martina v Bratislave, Katedrála sv. Emeráma v Nitre a pod.). Tejto problematike sa venuje aj ako publicista a organizátor. V roku 2000 zorganizoval medzinárodnú organologickú konferenciu zameranú na problematiku ochrany historických organov a od 1999 – 2002 bol šéfredaktorom časopisu pre duchovnú hudbu Adoramus Te. V súčasnosti vyučuje na Katolíckej univerzite – Ústave sakrálneho umenia v Spišskej Kapitule.

Venuje sa aj kompozícii. Je autorom Trnavskej omše, viacerých skladieb na duchovné a liturgické texty. Zhudobnil viaceré básne francúzskych a slovenských autorov. V roku 2011 mu v Spolku sv. Vojtecha vyšiel autorský spevník a CD Antifóny a duchovné piesne. Začiatkom roku 2013 vydalo vydavateľstvo Celebrity Service Agency album jeho piesní na básne Miroslava Válka pod názvom Dáma v rýchliku. Tento projekt zrealizoval v spolupráci s multiinštrumentalistom Stanislavom Palúchom a hercom a spevákom Kamilom Mikulčíkom. Ako notová publikácia s CD vyšli v roku 2013 aj jeho Deux chansons élégiaques (Dve elegické piesne) na texty Paula Verlaina a Guillauma Apollinaira. Nahrávka jeho Trnavskej omše vyšla na CD s orchestrom Slovenskej filharmónie v roku 2016.

V roku 2009 dostal cenu Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela Johanna Sebastiana Bacha pre súčasníkov a v roku 2016 mu Konferencia biskupov Slovenska udelila cenu Fra Angelica za osobný prínos do kresťanských hodnôt v kultúre na Slovensku. Ako absolvent Diplomatickej akadémie Karola Rybárika sa v kontexte svojej umeleckej činnosti venuje kultúrnej diplomacii a prezentácii slovenského hudobného umenia v zahraničí.

HELMUT HAUSKELLER

sa narodil v Berlíne. Je považovaný za jedného z najznámejších hráčov na panovu flautu v Nemecku. Už v jeho štrnástich rokoch ho natoľko očarila hra virtuózov na panovu flautu Simiona Stanciu a Gheorgha Zamfira, že si začal tieto nástroje z bambusového dreva sám vyrábať a následne sa na nich učiť hrať. Prostredníctvom workshopov a kurzov (niektoré z nich pod jeho vedením) ďalej rozvíjal svoju vášeň k panovej flaute. Vzdelanie získal aj v oblasti hudobnej teórie a vokálneho umenia.

Od roku 1989 realizoval množstvo CD, rozhlasových a televíznych nahrávok. Koncertne vystupuje väčšinou s organom, ale aj s rôznymi ansámblami a orchestrami v rámci celého Nemecka, ale aj v zahraničí (Anglicko, Francúzsko, Španielsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Taliansko, Chorvátsko, Švajčiarsko, Poľsko, Slovensko, Nigéria, USA). Svojou hrou inšpiroval mnohých umelcov, maliarov a skladateľov, ako napríklad amerického skladateľa Eugena Wilsona Hancocka, Berlínčanov Manfreda Schlenkera a Renate Greubel, či Malte Rühmanna zo severného Nemecka.