BRENKUS cop 9980 kopie

Pärt Beethoven Sibelius


11. 6. 2021 (Piatok) o 19:00, E Hudba troch storočí
Koncertná sieň SF,
Cena: 15, 12 € NÁVŠTEVNÍCI v koncertnej sieni + Online

Koncert môžete sledovať v priamom prenose na stream.filharmonia.sk.

Pozrite si video pozvánku na koncert.

Slovenská filharmónia
James Judd dirigent
Matej Arendárik klavír
Arvo Pärt
Ludwig van Beethoven
Jean Sibelius
Cantus in memoriam Benjamin Britten
Koncert pre klavír a orchester č. 5 Es dur Cisársky, op. 73
Symfónia č. 4 a mol, op. 63

„Mohol by som svoju hudbu prirovnať k svetlu, ktoré obsahuje všetky farby. Tie sú však viditeľné len cez hranol, na ktorom sa svetlo láme. Tým by mohla byť duša poslucháča,“ povedal o svojom diele estónsky skladateľ Arvo Pärt. Identita jedného z najznámejších tvorcov hudby 20. storočia sa formovala na zvláštnom priesečníku kultúr „Východu“ (Rusko, ortodoxná cirkev) a „Západu“ (Pobaltie ako historická sféra vplyvu Nemecka a Škandinávie) a pod vplyvom skúseností s totalitným sovietskym režimom. Cantus in memoriam Benjamin Britten pre zvony a sláčikový orchester (1977) predstavuje osobné vyznanie, elégiu na smrť anglického skladateľa, ktorého si Pärt mimoriadne vážil.

Prezývka Klavírneho koncertu č. 5 Es dur, op. 73 „Emperor“ (Cisársky) nepochádza od Ludwiga van Beethovena, napriek tomu je toto dielo tóninou i svojim heroickým charakterom blízke skladateľovej Tretej symfónii (známej pod názvom „Eroica“) a dedikovanej pôvodne Bonapartovi. Kým v predchádzajúcom klavírnom koncerte (G dur) skladateľ nástroje, asociované obvykle s vojenskou hudbou (dychové nástroje, tympany), rozoznieva až vo finále, v Cisárskom koncerte sú dôležitou súčasťou orchestrálneho zvuku, a to hneď od efektného úvodu diela, ktoré sa stalo jednou z kľúčových kompozícií syntetizujúcich štýlové znaky koncertu a symfónie.

V Symfónii č. 4 a mol, op. 63, vznikajúcej v rokoch 1910 až 1911, sa fínsky skladateľ Jean Sibelius pomerne radikálnym spôsobom vymanil z dovtedy prevažujúceho obrazu národného skladateľa, ktorý sa vo svojich dielach inšpiruje folklórom, škandinávskymi mýtmi a krajinou. Štvrtá symfónia, hoci mnohé z charakteristických znakov skladateľovej hudobnej reči sú v tomto diele i naďalej prítomné, predstavuje v kontexte symfonickej hudby začiatku 20. storočia osamotenú a introspektívnu kompozíciu, ktorá sa vyznačuje vážnosťou obsahu, čistotou štýlu a zvláštnou „severskou“ krásou. Kompozícia vznikala v Sibeliovom vidieckom sídla Ainola, ktoré pomenoval po svojej manželke Aino, a odkiaľ v tomto období podnikal cesty do Karélie, známej drsnou poetickosťou prírodných scenérií.