Cyklu Hudba a slovo Slovenskej filharmónie pokračuje druhým koncertom. Uskutoční sa v utorok 27. februára 2018 v Malej sále Slovenskej filharmónie o 19-tej. Pozrite si videopozvánku na koncert.
Názov koncertu Sláčikové kvarteto plus vystihuje umelecké obsadenie hudobného večera v Redute. Po boku Muchovho kvarteta vystúpia členovia orchestra Slovenská filharmónia – 1. hobojista Matúš Veľas, harfistka Katarína Turnerová a 1. klarinetista Jozef Luptáčik. V ich interpretácii si vypočujeme Kvinteto F dur pre hoboj a sláčikové kvarteto Rodolpha Kreutzera, Kvinteto c mol pre harfu a sláčikové kvarteto, AV 24 E. T. A. Hoffmanna a Klarinetové kvinteto A dur, KV 581 Wolfganga Amadea Mozarta. Hudobný teoretik Igor Javorský o programe koncertu napísal: „ Francúzsky huslista, dirigent a skladateľ Rodolphe Kreutzer je známy predovšetkým ako človek, ktorému Ludwig van Beethoven dedikoval slávnu Husľovú sonátu opus 47. Kreutzer je autorom komorných diel, husľových koncertov, 40 opier a predovšetkým kolekcie 24 etud – capricií pre sólové husle, ktoré sú predchodcom slávneho cyklu Niccola Paganiniho. Ernst Theodor Amadeus Hoffmann je osobnosťou, ktorá fantazijným videním sveta výrazne ovplyvnila literatúru prvej polovice 19. storočia. Jeho hrdinom bol najmä kapelník Kreisler, ktorý je aj symbolom Hoffmannovej muzikality. Na sklonku krátkeho života si Wolfganga Amadea Mozarta doslova podmanil basetový roh, predchodca moderného klarinetu. Okrem množstva drobných komorných skladieb mu geniálny autor venoval prekrásne Klarinetové kvinteto A dur.“
Cyklus Hudba a slovo spája hudbu a literatúru. Tentokrát si vypočujeme výber z próz Jána Roznera Noc po fronte, Marenčin PT 2010 a Výlet na Devín, Marenčin PT 2011 v interpretácii vynikajúceho slovenského herca Borisa Farkaša.
Dramaturg Slovenskej filharmónie Ivan Marton o Jánovi Roznerovi napísal:
„ Ján Rozner (1922 – 2006) bol slovenský literárny, filmový a divadelný kritik, činoherný dramaturg a kultúrny publicista. V relatívne krátkom období svojho pôsobenia na domácej kultúrnej scéne v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia si získal rešpekt ako rozhľadený a erudovaný teatrológ, znalec tradičnej i modernej prózy, brilantný štylista a zasvätený analytik kultúrneho a spoločenského diania doma i vo svete. Po okupácii Československa v roku 1968 sa, tak ako mnohí jeho kolegovia, dostal do nemilosti vládnucej moci a spolu s manželkou Zorou Jesenskou sa stal obeťou tvrdej perzekúcie s následným striktným zákazom publikovania. V roku 1977 sa vysťahoval do Spolkovej republiky Nemecko a tam sa po ňom zľahla zem. Až dlho po jeho smrti v roku 2006 začali na verejnosť prenikať informácie o viacerých memoárových textoch, ktoré po sebe zanechal. Vďaka vydavateľstvu Marenčin PT a autorovej druhej manželke Sláve Roznerovej, ktorá texty vybrala a redakčne upravila, postupne uzreli svetlo sveta knihy Sedem dní do pohrebu (2009), Noc po fronte (2010) a Výlet na Devín (2011). Najmä dve posledné, z ktorých sú zvolené dnešné slovné ukážky, sú popri dojímavom pisateľovom spomínaní na mladosť a rodinné prostredie i cenným svedectvom o pohnutej dobe v medzivojnovej i povojnovej Bratislave.“