Nové CD – Slovenské tance Petra Breinera

titulka JPG_filharmovia_SLF_0037-2-032_beiner_slovenske_tance_2019_titulka

Slovenská filharmónia nahrala a v predvianočnom období vydala nové CD Slovenské tance Petra Breinera.
Nové dvoj-CD je v predaji  v Pokladnici SF.
Obdarujte svojich blízkych hudbou.

Peter Breiner

Slovenské tance ako mapa mojej životnej cesty

“Asi pred pätnástimi rokmi som dostal objednávku aranžovať Brahmsove Uhorské tance pre Londýnsky symfonický orchester. Bola to zaujímavá práca, lebo som vlastne pokračoval v tom, čo začali Brahms a Dvořák – v inštrumentácii klavírnej skladby pre orchester. Tento projekt mal aj rôzne iné, takmer rodinné súvislosti. Antonín Dvořák, ktorý je mojím skladateľským pradedkom, inštrumentoval Uhorské tance ako prvý, a ja, jeho prapravnuk, ako zatiaľ posledný. Dokončil som všetky, ktoré Brahms s Dvořákom nestihli.

Počas práce mi napadlo, že takmer všetky okolité, ba dokonca i nesusediace národy v Európe i mimo nej už majú, podobne ako Maďari od Brahmsa, nejakú podobnú klasickú orchestrálnu kolekciu, založenú na folklórnom materiáli. Česi majú Slovanské tance od Dvořáka, Nemci Nemecké od Mozarta, Španieli Španielske tance od Granadosa (aj im som ich inštrumentoval), Kubánci od Coplanda, Rumuni od Bartóka, Francúzi od Hindemitha, Angličania, Íri a Škóti od Arnolda, Bavori od Elgara, Afričania a Indovia od Villu-Lobosa, mohli by sme pokračovať veľmi dlho. Tak som si povedal, že slovenskú kolekciu urobím ja.

Spomenul som si aj na inú súvislosť – na svoju prvú platenú objednávku, ktorú som v roku 1974, ešte ako študent košického konzervatória, dostal od dirigenta košickej filharmónie, Bystríka Režuchu. Pre kúpeľný orchester, s ktorým hrávali cez letné prázdniny v Bardejovských Kúpeľoch, potreboval redukciu symfonickej suity Tance z Pohronia od môjho budúceho profesora skladby Alexandra Moyzesa.

Keď sa to všetko takto pospájalo, začal som si spomínať na ľudové pesničky, s ktorými som sa počas života stretol, a tiež poprosil Stanka Palúcha, ktorý okrem klasiky, tanga, džezu a neviem čoho ešte, hrá skvele aj folklór, aby mi nejaké pesničky prihral. Vo voľnom čase, pekne pomaličky, keďže to nebola objednávka, začal som jednu po druhej meniť na symfonické skladby, až ich bolo šestnásť, tak ako Slovanských od pradedka.

K všetkým pesničkám, ktoré som použil, mám nejaký osobný  vzťah, alebo sa spájajú so zaujímavými životnými zážitkami. Mohli by sa dokonca považovať aj za mapu mojej životnej cesty – z Humenného cez Košice až po Ameriku.“