| Musica Aeterna Peter Zajíček umelecký vedúci Janka Gubková 1. husle Adam Szendrei 1. husle Gabriel Szathmáry 2. husle Ján Kružliak 2. husle Michal Klas 2. husle Ján Gréner viola Bálint Kovács viola Michaela Čibová violončelo Metod Podolský violone Peter Guľas čembalo Jakub Mitrík chitarrone Kamila Mazalová alt / Klélia Michaela Kušteková soprán / Erénia Gabriela Eibenová soprán / Albina |
|
| Johann Adolph Hasse Joseph Umstatt |
Sinfonia D dur, op. 5 č. 1 Il Palladio conservato, serenata á 3 |
Drážďany, sídlo saského kurfirsta a neskoršieho poľského kráľa, patrili v 18. storočí k najživším európskym hudobným centrám. Okrem Zelenku, Pisendela, Weissa a jedného z najslávnejších operných skladateľov svojej doby, Johanna Adolfa Hasseho (1699 – 1783), v tomto meste pôsobil ako hudobník aj Joseph Umstatt (1711 – 1762), ktorý bol synom viedenského dvorského maliara. Podľa výskumov hudobného historika Ladislava Kačica Joseph Umstatt v mladosti študoval u jezuitov v Trnave a vďaka svojmu talentu si napriek mladému veku získal miesto v známom orchestri uhorského arcibiskupa Imricha Esterházyho, kde zastával od roku 1737 funkciu hudobného riaditeľa. Z Bratislavy neskôr odišiel do Viedne, Brna a od roku 1749 pôsobil v Drážďanoch. Z tohto obdobia pochádza aj dramatická kantáta („azione teatrale“) Il Palladio conservato na libreto Pietra Metastasia. Dej, čerpajúci z rímskych dejín, hovorí o požiari v Chráme bohyne Pallas, pri ktorom hrozilo zničenie posvätnej sochy, ochrankyne Rímskej ríše. Sochu bohyne, o ktorú sa starali tri vestálky, Clelia, Erennia a Albina, v poslednej chvíli zachránil hrdina vojen proti Kartágu, Metellus. Záchrancu ríše možno chápať ako symbol vtedajšieho „cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého“ Karola VI. Dielo zaznie v slovenskej premiére.
Koncert v rámci festivalu Dni starej hudby
v spolupráci s Hudobným centrom