Solamente naturaliMiloš Valent, umelecký vedúci Marten Root, flauta
Carl Philipp Emanuel BachSinfonia pre sláčikový orchester č. 1 G dur Wq 182/1František BendaKoncert pre flautu a sláčikový orchester e molWilhelm Friedemann BachSinfonia in D pre 2 flauty a sláčikový orchester BR C7 Carl Philipp Emanuel BachSinfonia pre sláčikový orchester č. 4 A dur Wq 182/4Georg Philipp TelemannKoncert pre flautu, husle, violončelo a sláčikový orchester A dur
Premeny v hudobnom myslení na rozhraní 17. a 18. storočia sú dodnes malou tajničkou, málo sledovaným okruhom tém. Barok „skončil“ Johannom Sebastianom Bachom a Georgom Friedrichom Händelom, klasicizmus sa začal Josephom Haydnom. Delikátne dianie medzi týmito nosníkmi katedrály hudobných dejín však zaručovali, že premeny prebehnú plynulo, bez hektických otrasov. Postarali sa o to najmä synovia veľkého a pritom tak skromného Johanna Sebastiana: Wilhelm Friedemann a Carl Philipp Emmanuel. Wilhelm Friedemann bol najstarší zo synov Johanna Sebastiana, ktorí sa rozhodli pre kariéru skladateľa a dodnes sú evidovaní oficiálnymi zdrojmi informácií. Jeho hudba je ešte závislá na vzoroch doznievajúcich čias. Carl Philipp Emmanuel – „berlínsky Bach“ - sa už posunul smerom k rokoku, k tvorivým postupom, naznačujúcim nové časy, ktoré už úplne evidentne reprezentoval najmladší z trojice aktívnych Bachových synov, Johann Christian.
Carl Philipp Emmanuel má v tomto veľmi blízko ku Georgovi Philippovi Telemannovi – veľkému konkurentovi Johanna Sebastiana Bacha. Telemann tiež veľmi konkrétne naznačil trend smerom ku klasicistickým modelom.
Čech František Benda už stojí pevnejšie na druhom brehu tohto brodu. Je jedným zo symbolov galantného štýlu a od jeho hudby je stále bližšie k Haydnovi a Mozartovi.