Slovenská filharmónia
Alexander Rahbari, dirigent
Piotr Iľjič Čajkovskij
Serenáda C dur pre sláčikový orchester op. 48
Symfónia h mol Manfred op. 58
Peter Iľjič Čajkovskij bol mužom dvoch tvárí; na jednej z nich sa zračí dobrotivý výraz a dokonca aj bujarý smiech, na druhej môžeme sledovať grimasu bôľu a pocitu márnosti. Serenáda pre sláčikový orchester reprezentuje jednoznačne spokojného a vyrovnaného človeka. Dramatická symfónia Manfred je pravým opakom. Čajkovskij sa v nej konfrontuje a napokon zžíva s byronovským tulákom a dobrodruhom, žijúcim pre nikoho a pre nič. Už v opere Eugen Onegin siahol Čajkovskij po type „lišnevo čeloveka“, teda zbytočného človeka. V Symfónii h mol op. 58 ide o emotívne vybičovanú eskaláciu nihilizmu a fatálnej skepsy.