Wolfgang Capek organ
Wolfgang Amadeus Mozart
Gottfried August Homilius
Max Reger
Edward Elgar
Gabriel Pierné
Marcel Dupré
Fantázia f mol, KV 608
Organové trio G dur
Fantázia a fúga c mol, op. 29
Presto zo Sonáty G dur, op. 28
Tri skladby pre organ, op. 29
Symfónia č. 2, op. 26
Wolfgang Amadeus Mozart jednoznačne preferoval žánre svetskej hudby. V období mánie v oblasti rôznych mechanických hračiek využil situáciu a pre jeden z takýchto automatov napísal Fantáziu f mol; dielo, v ktorom sa snúbi tragický podtón so šibalskou radosťou a hravosťou. Gottfried August Homilius bol jedným z významných nasledovníkov organovej tvorby J. S. Bacha a spoločne s Bachovým synom Carlom Philippom Emanuelom bol zároveň zástancom citovej poetiky „empfindsamer-Stil“. Na J. S. Bacha reagoval na vrchole 19. storočia aj veľký majster kontrapunktu Max Reger. Istou opozíciou voči nemeckej organovej tradícii boli diela britských a najmä francúzskych skladateľov Edwarda Elgara, Gabriela Pierného a Marcela Duprého.