Slovenská filharmóniaLarry Newland, dirigent
Marián Banda, viola Róbert Vizvári, kontrabas Roman Mešina, fagot
Karol Nitran, lesný roh
Albert Hrubovčák, trombón Nikolaj Kanišák, tuba
Richard Wagner Majstri speváci norimberskí, predohraCarl Ditters von Dittersdorf Koncertantná symfónia, 4. časť -Allegro ma non troppoJan Antonín Koželuh Koncert pre fagot a orchester, 3. čať -Vivace Wolfgang Amadeus Mozart Koncert pre lesný roh a orchester č.1 D dur KV 412, 2. čať - Allegro
Lars-Erik Larsson Concertino pre trombón a orchester, 3. časť -Finále. Allegro giocoso Ralph Vaughan Williams Koncert pre tubu a orchester, 3. časť - Finále. Rondo alla tedesca Giuseppe Verdi Sila osudu, predohra
Predohry Richarda Wagnera a Giuseppe Verdiho k operám Majstri speváci norimberskí a Sila osudu sú, ako to býva v prípade týchto dvoch rivalov v dejinách opery zvykom, silnými protikladmi. Spoločné majú iba jedno: sú vynikajúcimi, efektnými a majstrovskými skladbami. Wagnerov prístup bol v prípade jeho mohutných symfonických predohier silne prepojený na beethovenovsko-weberovskú tradíciu. Prevláda tu sonátový evolucionizmus, klasické princípy sonátovosti. Verdi nasadil v predohre Sila osudu odlišnú optiku; predohra sa síce svižne vyvíja, je však pôvabnou zmesou centrálnych motívov z opery, zoradených do podoby kaleidoskopu, sviežeho potpourri. Aj v predohrách dvoch operných mágov 19. storočia poslucháč môže zaregistrovať farby nástrojov, ktoré nie sú v zásade v prvom pláne a vytvárajú skôr harmonické a farebné prostredie pre dominujúce inštrumenty. Zatiaľ čo klavír, husle, violončelo, flauta majú bohatú koncertantnú literatúru, ich partneri zo zostavy symfonického orchestra sú limitovaní a koncertné skladby sú vďačným oživením zaužívaného štandardu.
Prechádzkou svetom symfonického orchestra, resp. jeho tromi sekciami je tretia časť Čajkovského 4. symfónie f mol; postupne sa ozvú pizzicatové perličky sláčikov, vzápätí sa ozvú plechové dychy a napokon nás očaria drevené dychové nástroje.