Slovenská filharmónia
Tamás Gál, dirigent
Ľudovít Kanta, violončelo
Franz Liszt Mazeppa, symfonická báseň S. 100
Peter Iľjič Čajkovskij Variácie na rokokovú tému pre violončelo a orchester op. 33
Béla Bartók Zázračný mandarin op. 19 Sz. 73
Dielo Bélu Bartóka sa uvádza s projekciou výtvarnej animácie Gézu M. Tótha s podporou OTP Banky slovensko, a. s.
Prvými vydanými klavírnymi skladbami F. Liszta sa stali jeho transcendentálne etudy, spomedzi ktorých č. 4 má nadpis „Mazeppa“. Podnetom k jej vzniku sa stala rovnomenná báseň francúzskeho romantika Victora Huga. Mimohudobný obsah bol v období novoromantizmu vo veľkej móde. Z pôvodnej klavírnej etudy vytvoril Liszt roku 1851 symfonickú báseň Mazeppa, efektnú a vysoko virtuóznu orchestrálnu programovú skladbu.
K interpretačným orieškom patria aj Čajkovského Variácie na rokokovú tému, v ktorých možno vycítiť skladateľov obdiv k mozartovskému hudobnému výrazu. Napriek relatívne neveľkému rozsahu a menšiemu obsadeniu orchestra ide o virtuózne dielo prvého stupňa, ktoré nájdeme v repertoári významných violončelistov. Nepochybne k nim patrí aj, pôvodom slovenský violončelista žijúci v Japonsku, Ľudovít Kanta, ktorý má za sebou dlhoročné interpretačné skúsenosti ako sólista, koncertný majster i komorný hráč.
Dramaturgickým vyvrcholením večera bude nepochybne uvedenie Bartókovej suity z baletnej pantomímy Zázračný mandarín z rokov 1918-1919. Dielo s expresívne dramatickou hudbou vzniklo tesne po skončení 1. svetovej vojny, kedy sa Maďarsko ocitlo v neľahkej situácii. Bartókova pantomíma sa tak stala akýmsi symbolom tejto ťažkej doby. So Slovenskou filharmóniou ju uvedie v Bratislave debutujúci maďarský dirigent Tamás Gál.