| Slovenská filharmónia Ralf Weikert dirigent Vadym Kholodenko klavír |
|
| Zoltán Kodály Béla Bartók Felix Mendelssohn Bartholdy |
Tance z Marosszéku Koncert pre klavír a orchester č. 3, Sz. 119 Symfónia č. 4 A dur, op. 90 Talianska |
Koncom 19. storočia bolo evidentné, že Európa duchovne krváca a že je nevyhnutné hľadať riešenia. Veľmi účinným prostriedkom revitalizácie boli etnická hudba a folklór. Zoltán Kodály v tomto smere pracoval na plné obrátky a dosiahol zaslúžený efekt. Tance z Marosszéku sú esenciálnou ukážkou jeho metódy využitia folklórnych inšpirácií. Etnickou hudbou sa zaoberal aj Kodályho rival Béla Bartók. On však vyabstrahoval z ľudovej piesne a ľudového tanca skryté štrukturálne prvky a implantoval ich do sofistikovaného prostredia – napríklad do svojich klavírnych koncertov. Ľudový prvok a etnicita neunikli ani pozornosti Felixa Mendelssohna Bartholdyho. Z každej zo svojich zahraničných ciest si tento osvietenec priviezol hudobný suvenír a vzápätí ho využil v symfonickom diele – napríklad v Talianskej symfónii s bujným Saltarellom vo Finále.
Pod taktovkou popredného rakúskeho dirigenta Ralfa Weikerta, ktorý študoval vo Viedni u svetoznámeho Hansa Swarowského, vystúpi spolu so Slovenskou filharmóniou jeden z hudobne najdynamickejších a technicky najtalentovanejších mladých klaviristov Vadym Kholodenko. Jeho hru kritika vysoko oceňuje „za jeho schopnosť rozmanitého tieňovania melódie a trblietavé pasáže“. Kholodenko je víťazom viacerých medzinárodných klavírnych súťaží, vrátane prestížnej Van Cliburnovej súťaže (2013).