J6 2006/2007

Symfonická báseň Bedřicha Smetanu Vltava človeka nabáda k úvahe nad tým, čo v dnešnom svete vnímame ako „populárne“ a čo je to „vážna hudba“. Vltava s jej epizódami svadby, nočného intermezza pod hradmi a zámkami, s tancom víl, s hrmotom  Svätojánskych prúdov, Vyšehradu, či sútoku s Labe dnes patrí k evergeenom a pozná ju aj menej zainteresovaný poslucháč. Smetana vsadil na nákazlivú triviálnosť detského nápevu „Kočka leze dírou, pes oknem“ a zvíťazil. Človek má rád úprimnosť a Smetana to správne odhadol.

Franz Liszt si slávu zabezpečil iným spôsobom ako Smetana. Fascinoval publikum nekompromisnou výrazovosťou a energiou klavírnej interpretácie. Patril k likvidátorom starších typov nástrojov, ktoré neboli disponované na jeho techniku a symfonické predstavy.

Prvý klavírny koncert je svedectvom tohto rozletu a okrem bravúrnych hráčskych situácií posunul vývoj koncertu aj precíznym monotematizmom.

Zatiaľ čo Liszt sa zahrával s obdivom salónneho publika a s nárokmi aristokratov, či mešťanov, Leoš Janáček hľadal oporu a inšpiráciu v prírode.