B7 Koncert v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave

Jedným z objavov hudobníkov 19. storočia bola operná rozprávka. Ich imaginácia už zasahovala za hranice reálnych dimenzií a nachádzala námety vo fantázijnosti rozprávkových inšpirácií. Jedným z prvých operných rozprávkarov bol Michail Ivanovič Glinka v príbehu o krásnej Ľudmile a chrabrom Ruslanovi. Starobylá ruská rozprávka nadobudla v jeho objemnom titule skutočné divadelnícke črty. Predohra k Ruslanovi a Ľudmile je akousi „rozbuškou“, ktorá poslucháča dostáva doslova do tranzu.

Klavírne koncerty Fryderyka Chopina takisto spadajú do kategórie hudobných evergreenov. Hoci sú z hľadiska kompozičného a inštrumentačného veľmi rozporuplné, klavírny part zdoláva srdcia poslucháčov hudobne vzdelaných aj laikov. Pointou koncertov sú v obidvoch prípadoch stredné, pomalé časti; v nich sa Chopin cítil sebaistý a obhajoval tézu, že je „básnikom klavíra“.

Dvojica z malebnej Verony prežíva svoj sladkobôľny príbeh stále a znova. Nie len tým, že sa pod balkónom vo Verone každý rok schádzajú státisíce turistov a milencov, ale aj preto, že Shakespearovmu príbehu venovali a venujú pozornosť známi umelci. Jednou z najslávnejších hudobných verzií tragédie Rómeo a Júlia je celovečerný balet Sergeja Prokofieva. Vzhľadom na to, že realizácia baletu je pre divadlá prevádzkovo náročná, Prokofiev zredukoval hudbu baletu do dvoch skvelých suít. Aj tak zabezpečil veronskému páru slávu a nesmrteľnosť.