| Večer slovenskej klavírnej tvorby Jordana Palovičová, Veronika Lovranová, Daniel Buranovský, Maroš Klátik, Ladislav Fančovič, Magdaléna Bajuszová |
|
| Ilja Zeljenka | Hry pre Jordanku pre klavír a štyri bongá (1997) |
| Juraj Beneš | Notturni č.5 a č.7 |
| Miro Bázlik | Prelúdiá / výber (1980-1983) |
| Dušan Martinček | Sonáta č.2 Invencia Venovania pre klavír č.6 / J.P. Rameau: La poule |
| Roman Berger | Semplice (2000) |
| Jevgenij Iršai | Sonata quasi sonata č.4 |
Hudba slovenských autorov venovaná klavíru sa už desaťročia opiera o silne zastúpenú interpretačnú obec a o nadšenie klaviristov realizovať nové projekty. Každý z autorov samozrejme ponúka špecifickú poetiku. Ilja Zeljenka bol brilantným, ale vždy hravým skladateľom, Juraj Beneš sa zaoberal skôr analýzou hudby všetkých čias. Miro Bázlik v cykle Prelúdií reagoval na projekty Johanna Sebastiana Bacha, Frederyka Chopina, či Alexandra Skriabina. Dušan Martinček preferoval hru s kinetizmom motívov a vsádzal na virtuózny rozmer diel. Roman Berger síce napísal Semplice, avšak jeho semplice pochádza z hĺbok poznania pôvodu hudby a z jej etického rozmeru. Jevgenij Iršai je hĺbavým typom autora, ktorý hľadá utajované súvislosti medzi javmi a udalosťami. Využíva neraz paradoxné situácie – napríklad v Sonáte quasi sonáte…..