| Solamente naturali
Miloš Valent umelecký vedúci |
|
| Lamentácie k Veľkej noci z tvorby Johanna Davida Heinichena a Jana Dismasa Zelenku | |
| Johann David Heinichen | Sinfonia A dur, S. 208 |
| Johann Sebastian Bach | Canzona d mol, BWV 588 |
| Johann David Heinichen | Lamentatio II , SeiH. 72 pre bas a orchester z cyklu 3 Lamentationes Jeremiae in coena Domini |
| Jan Dismas Zelenka | Sonáta pre 2 hoboje a basso continuo č. 1 F dur, ZWV 181 |
| Jan Dismas Zelenka | Lamentatio pro Die Jovis Sancto I, ZWV 53:3 pre tenor a orchester |
| Johann David Heinichen | Triová sonáta pre hoboj, husle a basso continuo c mol, SeiH. 258 |
| Jan Dismas Zelenka | Lamentatio pro Die Mercurii Sancto I, ZWV 53:1 pre bas a orchester z cyklu 3 Lamentationes Jeremiae in coena Domini |
| Johann Sebastian Bach | Sonáta z kantáty Himmelskönig, sei willkommen, BWV 182 |
Tri významné osobnosti barokovej hudby spoločne na nemeckej pôde na prelome 17. a 18. storočia vytvorili pre potreby svojich zamestnávateľov množstvo hudby, ktorá sa dodnes teší poslucháčskej obľube. Dvor Fridricha Augusta I. v Drážďanoch prekvital s cieľom pripodobniť sa kultúrnemu dianiu vo Versailles, kde panoval Ľudovít XIV. Český rodák Jan Dismas Zelenka prinášal do hudby drážďanskej dvornej kapely prvky barokovej česko-rakúskej tradície, zatiaľ čo jeho saský kolega Johann David Heinichen využíval prvky benátskeho talianskeho štýlu. Johann Sebastian Bach mesto v tom čase niekoľkokrát navštívil a dával ho svojim zamestnávateľom v Lipsku za príklad v rámci finančného ohodnotenia dvorných a mestských hudobníkov. Vyhovujúce tvorivé podmienky a kvalita dvornej kapely boli ohnivkami, ktoré dopomohli k vzniku kompozícií, počas ktorých môžeme aj dnes v pôstnom čase pred Veľkou nocou upokojiť svoje vnútro a nanovo vnímať obetu Ježiša Krista.
Súbor Solamente naturali sa venuje historicky poučenej interpretácii hudby 17. a 18. storočia. Dlhodobo nanovo objavuje diela starých majstrov a zároveň inšpiruje súčasných skladateľov k tvorbe nových diel, prispôsobených ich obsadeniu. Skúmanie historických dokumentov a hľadanie prirodzenosti je vlastné umeleckému vedúcemu Milošovi Valentovi, ale i tenoristovi Matúšovi Šimkovi a basistovi Matúšovi Trávničkovi.