30. júna 2020 Koncert s publikom: Štefan Kocán a Marian Lapšanský

Koncert s publikom – Štefan Kocán, Marian Lapšanský


30. 6. 2020 (Utorok) o 19:00, Koncerty s publikom
Koncertná sieň SF,

Odkaz na koncert bude pre vás sprístupnený v čase konania koncertu na adrese: https://www.facebook.com/SlovakPhil

Sledujte naše internetové stránky a profily na sociálnych sieťach #SlovakPhil.

Ďakujeme za vašu priazeň.

Štefan Kocán bas
Marian Lapšanský klavír
Robert Schumann
Edvard Grieg
Franz Schubert
Dichterliebe, op. 48 / Láska básnikova, op. 48
Lyrické skladby (výber)
Výber z piesní

V Láske básnikovej, op. 48, cykle 16 piesní na texty z Heineho Knihy piesní, Robert Schumann s vynikajúcou intuíciou hudobne vyjadril dvojzmyselnosť Heineho poézie. Láska je chápaná ako nežné laškovanie a hry fantázie; je tu ale neustále prítomná aj nežná a zastretá poetická melanchólia, hoci sa skrýva za obrazy kvetín a vtákov, ruží, ľalií a slávikov, jarné nálady a romantické snenie. Záver cyklu patrí skladbe s názvom Staré, chmúrne piesne. Potom, ako básnik svoju lásku a bolesť pochoval v hlbinách mora, konečné slovo patrí klavíru a jeho dlhej, pokojne-extatickej dohre, ktorá básnika sužovaného pozemskými útrapami unáša do vyššieho a šťastného duchovného sveta. Tu jeho cesta z ohraničenej oblasti piesňových miniatúr vyústi do nekonečného sveta absolútnej hudby.

Lyrické skladby Edvarda Griega tvorí spolu 66 autobiografických klavírnych kompozícií, ktoré vyšli v desiatich zošitoch v rokoch 1867 – 1901. Skladateľovým bezprostredným východiskom boli Schumannove klavírne miniatúry, s ktorými sa oboznámil počas svojho štúdia na Konzervatóriu v Lipsku (1858 – 1862). Zasnená melódia úvodnej Arietty, op. 12 č. 1 s otvoreným koncom priam vyzýva k vstupu do skladateľovho poetického sveta najrozmanitejších zážitkov, intímnych citových rozpoložení, ale aj umeleckých štylizácií rázovitých nórskych ľudových piesní a zemitých tancov. Motýľ, op. 43 č. 1, Vtáčik, op. 43 č. 4 a Na jar, op. 43 č. 6 sú súčasťou 3. zošita, kde sa naplno prejavuje Griegova schopnosť vyjadriť hudbou prírodné impresie. Významnou súčasťou Lyrických skladieb sú aj výjavy z prostredia strašidelných trolov a elfov zo sveta nórskej mytológie, ku ktorým patrí aj Pochod škriatkov, op. 54 č. 1. Sú to dielka až démonicky divé a zúrivé, zvukovo brilantné, rytmicky úderné a harmonicky drsné.

Nočná pieseň pútnika II ‘Nad všetkými vrcholkami je pokoj‘, op. 96 č. 3, D768 (1822) je jednou z piesní Franza Schuberta na text J. W. von Goetheho. Skladateľ bol postavený pred náročnú úlohu, vyjadriť hudbou, ktorej podstatou je pohyb v čase, stav dokonalého pokoja. V jeseni 1828 tridsaťročný Schubert zhudobnil texty Ludwiga Rellstaba a Heinricha Heineho, ktoré po jeho predčasnej smrti vydavateľ Haslinger vydal pod názvom Labutí spev, D. 957. V piesni Pobyt, č. 5 na Rellstabov text sa obraz nehostinnej prírody stáva zrkadlom bolesti ľudskej duše. Si mojím pokojom, op. 59 č. 3, D776 (1823) na text Friedricha Rückerta je citovo vrúcnou religióznou piesňou, ktorá je zasadená do prostej strofickej formy. Zvukovou kulisou piesne Posolstvo lásky, č. 1 z cyklu Labutí spev opäť na Rellstabov text sú, podobne ako v Schubertovom legendárnom cykle Krásna mlynárka, D. 795, figurácie klavíra vyjadrujúce zurčanie potoka. Nad nimi sa nesie melódia speváka rojčiaceho o svojej milovanej, s ktorou basová línia klavírneho sprievodu vytvára ľúbezný dialóg.