C2 2006/2007

Rachmaninov  bol výnimočným  klaviristom, dirigentom, a aj plodným skladateľom.   V rokoch 1906-1908 sa stiahol z aktívneho verejného hudobného života do ústrania v Drážďanoch, aby mal viac času na komponovanie. Z tohto obdobia pochádza aj symfonická báseň Ostrov mŕtvych, ktorú autor skomponoval pod dojmom rovnomenného obrazu švajčiarskeho maliara Arnolda Böcklina.  Hoci medzi vznikom Ostrova mŕtvych a Rapsódie na Paganiniho tému sú takmer tri desaťročia, majú jeden moment spoločný. V obidvoch dielach skladateľ použil citácie liturgickej melódie Dies irae z katolíckeho rekviem. Rapsódiu  skomponoval roku 1934. Základom 24 variácií sa stala a-molová téma z Paganiniho Capriccia pre sólové husle op. 1 č. 24. V Bratislave uvedie virtuóznu skladbu pôvodom ruský klavirista – Arkadi Zenzipér,  v súčasnosti profesor na Vysokej hudobnej škole v Drážďanoch. Absolvent petrohradského konzervatória účinkuje v renomovaných koncertných domoch a ako sólista spolupracuje s prestížnymi európskymi orchestrami. Je zároveň zakladateľom a umeleckým šéfom Schubertiád v nemeckom mestečku Schnackenburg. 

Na objednávku Filharmonickej spoločnosti v Londýne skomponoval roku 1886 Saint-Saëns

svoju najväčšiu a najznámejšiu symfóniu. Hoci je v katalógu vedená pod č. 3, v skutočnosti je poslednou z piatich symfónií. Aj sám skladateľ si bol vedomý jej umeleckých kvalít. Na margo symfónie c mol poznamenal: „S ňou som dal všetko , čo som mohol dať… také niečo ako toto dielo už nikdy nenapíšem.“  Vo všetkých štyroch častiach sa objavuje gregoriánsky motív Dies irae. Obsadenie orchestra v tejto symfónii je mimoriadne veľké, v štýle neskorého romantizmu, rozšírené o klavírny a organový part. Symfónia označovaná aj ako Organová  zaznie pod taktovkou amerického dirigenta žijúceho v Nemecku, Michaela Hurschella.